Anatómia dúhovky

Dúhovka má tvar kruhovitého terčíka na prednej strane očnej gule s centrálnym otvorom – zreničkou.

Histologicky je zložená z viacerých vrstiev uložených na sebe.

Prvá – najvrchnejšia vrstva – pigmentová je tvorená radiálmi s bunkami – chromatofórmi obsahujúcimi farbivo - melanín. Čím je melanínu viac dúhovka je tmavšia. Podľa obsahu pigmentu vzniká základné zafarbenie dúhovky. Lúčovito usporiadané radiály sú modré, u hnedých či zmiešaných typov dúhoviek radiály prekrýva vrstva hnedého farbiva – melanínu. Druhú vrstvu tvorí sieť cievočiek – hubovitý celok. Tretiu vrstvu tvorí hladké svalstvo. Pri zreničké sú svaly uložené kruhovo – zvierač zrenice, za dúhovkovým prstencom v ciliárnej zóne sú rozložené lúčovito smerom k okraju dúhovky – rozširovač zrenice. Súhra oboch svalov a sympatických a parasympatických nervových vláken spôsobuje rozšírenie, či zúženie zreničky. Štvrtá vrstva je súčasťou pigmentovej vrstvy sietnice. U albínov je absencia farbiva aj v tejto vrstve a aj v sietnici oka. Preto je u nich jedinou viditeľnou farbou červená, vďaka spleti cievočiek v druhej vrstve dúhovky.

Dúhovka funguje ako svetelný filter, usmerňuje svetelné lúče ku zreničke a môžme ju prirovnať k clone fotoaparátu. Na dúhovke sa tvoria rôzne útvary – lagúny, krypty, ryhy spôsobené rozostúpením radiálov v niektorej časti dúhovky. Tiež sa môžu vyskytovať pigmentové škvrny rôznych farieb a odtieňov.

Farba očí

Najčastejšie čo nás na očiach upúta je ich výraz, vyžarovanie a tiež ich farba.

Farba našich očí je podmienená viacerými faktormi: prostredím, v ktorom žijeme a klimatickým pásmom, našimi genetickými danosťami – genetickým typom a tiež stravovacím režimom a našou individualitou.

Svetlomodré oči prisúchajú severskému typu s menším slnečným svitom. Svetlohnedé a zmiešané odtiene majú svoj pôvod v miernom pásme, trópom dominujú tmavohnedé očné typy. Zafarbenie dúhovky je spôsobené farbivom melanínom, jeho množstvom, rozmiestnením v dúhovke a štruktúrou.

Všetky deti sa rodia s modrými očami. Prvé zmeny farby dúhovky sa dejú najneskôr v prvom polroku veku dieťaťa. Hnedé oči vznikajú nanášaním hnedého pigmentu – melanínu na modrý podklad – modré dúhovkové radiály. Tenšie vrstvy farbiva na modrom podklade vytvárajú dojem žltohnedých, oranžovohnedých alebo zelených očí. Hrubšia a hustejšia vrstva hnedého pigmentu vytvára hnedé a tmavohnedé oči. Okrem základnej modrej a hnedej farby a ich odtieňov sa v dúhovke stretávame s ďalšími farbami – žltá, oranžová, béžová, biela, červená, tmavosivá a ich kombinácie. Ľudia užívajúci silné chemické lieky môžu mať v dúhovke pestrú paletu farieb ako fialovú, či rôzne neprirodzené farby. Výnimočne sa vyskytuje heterochrómia – rôzne sfarbené dúhovky u jednoho človeka.

Farba dúhovky sa počas života mení a spája sa hlavne s chemickými zmenami v organizme. Tak ako sa zmení farba pri dlhodobom oslabení a nevhodnej strave, môžeme sledovať ako sa nám mení farba dúhovky keď upravíme stravu v prospech potrieb nášho tela.