História

Už za čias starovekého Egypta a Číny sa používala irisdiagnostika ako metóda na zisťovanie zdravotného stavu človeka.

Dôkazom toho sú archeologické nálezy z hrobu egyptského faraóna Tutanchámona (1400 – 1392), v ktorého hrobe sa našli papyrusy dokumentujúce štúdium a diagnostiku z očí. Faraónov kňaz a lekár El Aks sa zaoberal štúdiom očnej dúhovky a vďaka nemu sa irisdiagnostika rozšírila z Egypta do Babylónu, Tibetu, Indie, Číny a ďalších krajín.

El Aksove papyrusy (ktoré sú uložené vo Vatikánskej knižnici a v Univerzite Harvard) sú prvými známymi písomnými výukovými materiálmi iridológie. To by znamenalo, že znalosti egyptských kňazov v oblasti medicíny boli na veľmi vysokej úrovni. Popísali viac ako 300 ochorení, diagnostických metód, spôsobov liečby a prevencie.

Jedným z faktorov dokazujúcich veľký záujem starovekých egypťanov o štruktúru dúhovky sú sochy egyptských faraónov a kňazov. Väčšina sôch v Egyptskom múzeu v Káhire má veľmi precízne urobené oči z farebnej mozaiky. Nenájdete medzi nimi dve rovnaké oči. Ďalší príklad môžme násjť v zápiskoch lekára Alexandra Macedónskeho. Vojaci boli vyberaní na základe stavu ich dúhovky.

Tí najvýznamnejší z celého radu lekárov a liečiteľov zaoberajúcich sa iridológiou:

Hippocrates (nar. 460 p.n.l) – nazývaný „Otec medicíny“ taktiež používal diagnostiku z očí. Jeho výrok: „Pozri sa do očí človeka a uvidíš jeho telo.“

Hildegarda z Bingenu (1098 – 1179) – nemecká prírodovedkyňa, botanička, lekárka napísala rozsiahle dielo zameriavajúce sa na oko ako dynamiku tela a duše.

Paracelsus Fillip Teophrast (1493 – 1541) – filozof a alchymista zanechal množstvo opisov dúhoviek chorých ľudí. Ľutoval, že je nemožné urobiť detailnejší rozbor a výskum štruktúry dúhovky.

Fillip Meyens – používal pri práci zväčšovacie sklo. Vydal knihu Physiognomia medica (1670), ktorá obsahovala aj očné diagnostiky. Rozdelil oko dvomi kolmými čiarami na štyri sektory, každý z nich obsahoval projekcie niekoľkých vnútorných orgánov..

Zakladateľ modernej iridológie Ignatz Von Peczely (1826 – 1911) – maďarský lekár, známy ako “Otec iridológie“. Ako 11-ročný sa pokúsil pomôcť zo záhrady zatúlanej sove a nešťastnou náhodou jej pritom zlomil nohu. Všimol si, že sa jej v spodnej časti oka objavil čierny prúžok. Zabandážoval jej nohu, aby sa mohla čo najskôr uzdraviť. Po čase sa namiesto tmavého prúžku objavil biely. Sova zostala v jeho záhrade veľa rokov a on mohol zaznamenávať zmeny, ktoré sa objavili v jej očiach. Táto úžasná skúsenosť na mladého Peczelyho zapôsobila tak silno, že sa rozhodol študovať medicínu a neskôr ako homeopatickému lekárovi mu jeho prax umožnila hľadať prepojenie medzi chorobami a zmenami na očnej dúhovke. V roku 1881 publikoval knihu: „Objavy na poli prírodných vied a medicíny: príručka na štúdium a očnú diagnostiku“ . Práve v tejto knihe uverejnil prvú presnú mapu očnej dúhovky. Peczely sa stal významným lekárom svojej doby. Vydal niekoľko kníh o Iridológii, ale bol vo svojich výskumoch dúhovky obmedzený kvalitou dostupných optických zariadení.