„Budete sa pýtať na lieky ktoré užívam?“ „Ale keď vám poviem, čo užívam, budete vedieť, čo mi je, nie?“
Budem sa Vás pýtať na to, či a aké lieky užívate. Prečo to robím? Aby som mohol prispôsobiť to, čo Vám odporučím tak, aby sa Vám to nebilo s liekmi, ktoré užívate. Ak si myslíte, že to, že mi poviete čo užívate, mi uľahčí diagnostiku, tak sa mýlite. Riadim sa tým, čo máte v očiach, teda Vašim reálnym stavom. Samozrejme stretávam sa bežne s tým, že klient sa rozhodne nepovedať mi aké lieky užíva, najprv si počká, čo mu poviem a až potom on povie aké lieky berie, no aj tak skoro zistí, že jeho oči prezradili dosť „detailov“, takže nemá mnoho čo skryť. Takže hra na mačku a myš sa skoro skončí. Navyše pokiaľ má niekto reálne zdravotné problémy, tak zatajovať čokoľvek nieje na mieste, pokiaľ potrebuje pomôcť.
Samozrejme, že väčšinou človek užíva lieky na to čo má, ale bežne vídam dva extrémy: - prvý extrém: klient má predpísaných priveľa druhov liekov na konkrétny problém (pričom niektoré zjavne nezaberajú a stále ich berie), alebo sú kontraproduktívne, či poškodzujú inú oslabenú časť tela. Napríklad osoba s oslabeným žalúdkom, alebo vredmi, užíva lieky podporujúce tvorbu vredov. Je to nelogické, ale stretávam sa s tým bežne.
- druhý extrém: (neberie na daný problém nič) - buď ak lekár prehliadne reálne existujúci problém, s domnienkou že pacient to má zo stresu, fajčenia a podobne a predpíše napríklad antidepresíva …, alebo človek aj cíti, že niečo nieje v poriadku, no nejde k lekárovi, lebo sa mu napríklad nechce čakať v čakárni alebo užívať syntetické lieky.